Pamiatky Bratislavy

Hrad, na kopci nad Dunajom, dominuje panoráme celej Bratislavy. Oblasť hradného vrchu bola obývaná už v mladšej dobe kamennej, prvými známymi obyvateľmi však boli kelti. Najstaršia písomná správa sa datuje do roku 907.

V období Veľkomoravskej ríše tu slovanskí obyvatelia postavili pevnosť, ktorá sa stala významným centrom svojej doby. V desiatom storočí sa Bratislava stala súčasťou rozmáhajúceho sa Uhorského štátu.V sedemnástom storočí, keď sa Bratislava stala korunovačným mestom, prešiel hrad novými barokovými úpravami. Počas vlády Márie Terézie, bol hrad posledný raz prestavaný vo veľkom štýle.

Najvýznamnejšia sakrálna stavba v Bratislave. Dóm v rokoch 1563 – 1830, v období rozpínajúcej sa Osmanskej ríše, slúžil ako korunovačné miesto jedenástich uhorských kráľov (vrátane Márie Terézie) a ôsmych kráľovských manželiek. Beethovenova skladba Missa Solemnis bola prvý raz uvedená práve v tomto kostole. Pamiatkou na bratislavské korunovácie je veža kostola. V roku 1765 bola na jej vrchol ako symbol korunovácií umiestnená uhorská koruna, ktorá bola v roku 1833 pozlátená. Poduška, na ktorej koruna spočíva má rozmery 2 x 2metre, váži 300 kg a na jej pozlátenie bolo potrebných 8 kg zlata.

Dóm je vybudovaný na mieste staršieho kostola sv. Salvátora. Stavba bol započatá na začiatku štrnásteho storočia a vysvätená bola v roku 1452. Pri kostole vyrástlo aj niekoľko kaplniek – gotická Svätej Sofie (vdovy po českom kráľovi Václavoi IV., baroková Svätého Jána Almužníka z roku 1732 a kaplnka Svätej Anny. V devätnástom storočí bol kostol regotizovaný.

Primaciálny palác na Primaciálnom námestí bol postavený v klasicistikom slohu v rokoch 1778 až 1781. Na vrchole tympanóna sa nachádza erb Jozefa Bathyányho a kardinálsky klobúk vážiaci 150 kilogramov. V tympanóne sa nachádza mozaika od Ernesta Zmetáka. Sošky anjelov na fasáde držia písmená I – Iusticia (spravodlivosť) a C – Clementia (láskavosť) – osobné heslo kardinála.

Vo vstupnej hale paláca je pamätná tabuľa pripomínajúca podpísanie Bratislavského mieru, na nádvorí je renesančná fontána sv. Juraja a v rohu nádvoria vchod do kaplnky sv. Ladislava. Na poschodí je Zrkadlová sieň, ktorá bola svedkom podpísania Bratislavského mieru v roku 1805 medzi napoleonovským Francúzskom a Habsburgovským Rakúskom po bitke pri Slavkove.V roku 1848 tu podpísal dokument o zrušení poddanstva v Uhorsku kráľ Ferdinand I.

Kostol Svätej Alžbety nazývaný tiež Modrý kostolík sa nachádza v mestskej časti Staré Mesto na Bezručovej ulici. Patrí k nemu aj gymnázium. Základný kameň kostola bol položený 23. augusta 1909.

Štýlovo ide o tzv. Budapeštiansku secesiu. Slávnostne ho vysvätili v roku 1913. Zdobia ho maľby, z ktorých niektoré vznikli na žiadosť cisára Františka Jozefa I. a znázorňujú cisárovnú Alžbetu. Zasvätený je sv. Alžbete Uhorskej, dcére Ondreja II, ktorá sa narodila na Bratislavskom hrade. Je nazývaný Modrý kostolík kvôli modrej farbe omietky, modrej mozaike a modroglazovanej streche.

V 14. storočí stál na jej mieste dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých meštianskych domov. Po zemetrasení v r. 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v 18. storočí prestavaná v barokovom slohu a v roku 1912 bolo postavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu. Veža radnice mala obranný charakter.

Naspodu nájdete tabuľku s dátumom Február 1850, ktorý pripomína výšku vody pri povodni, kedy sa Dunaj vylial z koryta. Vľavo od Gotického okna sa nachádza zamurovaná delová guľa pripomínajúca útoky napoleonských vojsk v roku 1809. Na rohu veže stojí socha Madony z roku 1676. Z balkóna veže boli v minulosti vyhlasované rozhodnutia snemu, kráľovské nariadenia a nariadenia mestskej rady.

Jediná zachovaná brána stredovekého mestského opevnenia. Jej gotické základy boli položené v 1. polovici 14. storočia. V r. 1511 – 13 bola zvýšená a v r. 1753 – 58 prestavaná do súčasnej podoby, kedy bola na vrchol 51 metrov vysokej veže umiestnená socha sv. Michala.

V súčasnosti sa vo veži nachádza Múzeum zbraní a mestského opevnenia. Z veže sa naskytá zaujímavý pohľad na Staré mesto.

Budova divadla bola postavená v r. 1884 – 86 na základe projektov viedenských architektov F. Fellnera a H. Helmera na mieste pôvodného stavovského divadla. Od roku 1920 je sídlom Slovenského národného divadla. Vystupovali v ňom najvýznamnejšie osobnosti svetovej opernej scény ako F. Šaľjapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Capuccili, R. Reznikov, J. Obrazcovová, tanečníci M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev a mnohí iní.

V súčasnosti v ňom sídli opera a balet. Odchovala mnoho významných osobností opernej scény, ako napr. P. Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová,E. Grúberová, L. Poppová, ktorí vystupovali na najznámejších svetových scénach.

Mohutná pevnosť bola postavená na strategickom mieste, na skale pod ktorou sa rieka Morava vlieva do Dunaja. Devín je významnou slovenskou archeologickou pamiatkou, najstaršie nálezy dokazujú osídlenie tohto miesta už pred sedem tisíc rokmi. Počas Rímskej ríše bol Devín dôležitou vojenskou pevnosťou, v období Veľkomoravskej ríše už dôležitým politickým aj administratívnym centrom.

Po dvoch desaťročiach rekonštrukčných prác na záchranu a konzerváciu hradnej ruiny hrad znovu sprístupnili verejnosti a zriadili v ňom aj muzeálne expozície. Archeologický výskum na tomto mieste neustále pokračuje. V posledných rokoch archeológovia odkryli pozostatky Rímskej veže z prvého storočia, zvyšky hrnčiarských a keramických výrobkov tej doby a základy dávnej osady.

Palác dal postaviť v šesťdesiatych rokoch 18. storočia ako svoje letné sídlo gróf Anton Grassalkovich, jeden z najvýznamnejších politikov Uhorska v období vlády osvietenej panovníčky Márie Terézie. V roku 1775 palác navštívila aj samotná Mária Terézia. Odvtedy sa v ňom vystriedalo viacero majiteľov. Počas prvej svetovej vojny tam bolo umiestnené vojenské veliteľstvo, v období druhej svetovej vojny sa palác stal sídlom prezidenta Slovenského štátu. V období socialistického zriadenia užívala budovu mládežnícka pionierska organizácia. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia prešiel palác rozsiahlou rekonštrukciou a od roku 1996 je sídlom prezidenta Slovenskej republiky.

Záhrada za Prezidentským palácom slúži verejnosti a je obľúbeným miestom vychádzok obyvateľov i návštevníkov slovenskej metropoly.

Ak chcete zažiť pohľad na Bratislavu a jej hrad, stojí za to vyjsť na výhliadkovú vežu Nového Mosta.

Nový Most alebo Most SNP bol postavený v roku 1971. Vydajte sa po chodníku, ktorý vedie po jeho boku a potom nastúpte do výťahu, ktorý vás vyvezie na výhliadkovú vežu. Nachádza sa tam aj trendy reštaurácia UFO, ktorá ale nepatrí k najlacnejším a ak by ste sa chceli najesť, musíte si vopred urobiť rezerváciu.

Necelých 20 km južne od Bratislavy sa nachádza jedno z najromantickejších múzeí moderného umenia v Európe – Danubiana Meulensteen Art Museum. Jeho zakladateľmi sú holandský zberateľ a podporovateľ umenia Gerard Meulensteen z Eindhovenu a slovenský galerista Vincent Polakovič.

Medzi mnohými domácimi a zahraničnými návštevníkmi, ktorí doposiaľ múzeum navštívili, nechýbali ani viaceré kráľovské návštevy a mnohé ďalšie osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Jedinečná poloha múzea Danubiany nachádzajúceho sa na hraniciach troch štátov (Slovenska, Maďarska a Rakúska), a predovšetkým mimoriadne citlivé prepojenie jeho architektúry s okolitou prírodou a riekou Dunaj, poskytuje návštevníkom neopakovateľnú atmosféru.

Najväčší vojnový pamätník v strednej Európe, ktorý vďaka svojej polohe a výške 52 metrov patrí medzi dominanty mesta. Je tu pochovaných 6845 vojakov Sovietskej armády padlých pri oslobodzovaní Bratislavy počas druhej svetovej vojny. Pripomína oslobodenie mesta Červenou armádou v apríli 1945.

Veľkosť pamätníka je impozantná: centrálny obelisk je viac ako 39 metrov vysoký, na vrchu je postavená 11 metrová socha (od Alexandra Trizuljaka) sovietskeho víťazného vojaka vztyčujúceho vlajku. Je ukážkou monumentálneho štýlu sovietskych vojnových pomníkov a sovietskej architektúry.